Interview s Katkou

Katka, ako si sa vlastne dostala k práci v MVD ?
Katka: Jednoznačne Božou vôľou, Božim vedením, nie  "náhodou" či "šťastím". V októbri 2015 mi končila pracovná zmluva v predajni kníh. Keď som tak uvažovala nad tým, že čo budem potom robiť, tak som pri rozhovore s manželom vyslovila prianie či  predstavu, že by ma bavila   "nejaká " práca  - pomoc ľuďom, hoc aj deťom. Prácu som si nehľadala, no modlila som sa za ňu. Niekedy v polovici októbra sa ma Janka  /t.č.zamestnaná v MVD - o čom som ja nevedela / opýtala na moju pracovnú pozíciu. Brala som to ako všeobecný záujem o mňa - že ako sa mám a čo robím. No ona už vtedy vedela, aký má zámer. Ja som na to prišla až v ten deň večer, keď sme boli s manželom na  neplánovanej prechádzke / náhodou !? / som uvidelu Janku zatvárať pri dome bránu. Pozvala nás dnu a vysvitlo, že ona by potrebovala náhradu za seba v MVD, nakoľko dostala inú pracovnú ponuku. Hneď som odpovedala ÁNO. Na druhý deň v pondelok ma moja už terajšia riaditeľka Ľubka  pozvala na POHOVOR - príjemný rozhovor, kde som potvrdila moje rozhodnutie prijať prácu v MVD a tá sa stala v  novembri 2015  mojim zamestnaním.

Čo konkrétne máš v združení na starosti ?
Katka: Denne v pracovných dňoch vydávam našim klientom teplé jedlo, podľa dohody hygienické potreby a potravinové balíčky. Varím im kávu, čaj. Počas školského roku každý štvrtok chodíme   do špeciálnej školy, kde v popoludňajších hodinách spolu s kolegyňou Slávkou pracujeme s so skupinou detí.

Ako vnímaš Ty ľudí, ktorým združenie poskytuje pomoc a svoje služby ?
Katka: Sú to rôzni ľudia, rôzne skupiny ľudí - bezdomovci, soc. slabo zabezpečený, čo žijú  len z hmotnej núdze, aj bez príjmu, rómske rodiny s deťmi, no aj psychicky chorý či  závislý na alkohole...Ku každému je potrebný iný prístup. No nie každý je v tej danej situácii len úplne vlastným pričinením, čo sa môže hocikomu z nás stať, preto tých ľudí akceptujem a  vnímam, ako rovnocenných.

Je niečo, čo Ti pri tvojej práci obzvlášť prináša radosť, vnútorné uspokojenie a naopak i niečo, čo Ti spôsobuje smútok alebo z čoho máš obavy ?
Katka: Radosť - áno - keď vedia prejaviť vďačnosť, no aj smútok či rozhorčenie keď sú nevďační a vyžadujú vždy viac a viac - aj to čo je v ich vlastných schopnostiach, keď si nárokujú ako SAMOZREJMOSŤ či POVINNOSŤ z našej strany.

Môžeš nám priblížiť, čo všetko obnáša  "práca s deťmi" ?
Katka: Príprava na čas strávený s nimi - aby sme ich zaujali, aby sa nenudili, nech im prinášame z práce radosť, no nie nútenosť, aby sa všetci aktívne zapájali do tejto činnosti - čo je pomerne dosť náročné.Rôzne matematické či gramatické zadania, čítanie, písanie, vyrábanie rôznych tematicky aktuálnych darčekov - predmetov.

Čo ťa na tejto práci teší ?
Katka: Že im môžem poslúžiť, záujmovo im naplniť popoludňajší čas v škole, že ich to zaujalo, robia to s radosťou a ich vďačnosť.

Čo by si priala týmto deťom ?
Katka: Aby sa uplatnili v živote, kompletnej rodine a spoločnosti a aby sa nedostali na "šikmú" cestu života.

Vďaka za rozhovor !